Protirómsky protest pravicových radikálov sa konal 24.8.2013 v Ostrave (Česká republika). Bol jeden zo série veľkých a násilných protirómskych protestov. Rómovia z Ostravy a okolia rozhodli zorganizovať stretnutie vo verejnom priestore na ktorom dali najavo, že sú proti eskalácii...
PostPRAVDA.sk je multimediálny projekt na podporu kritického myslenia na školách. Na tomto webe nájdete krátke dokumentárne FILMY komentované autormi z rôznych oblastí, ktoré pomôžu žiakom a študentom zaujať kritický postoj voči dezinformačnej interpretácii zaznamenaných udalostí. Hlavné témy obsahu projektu sú: pravicový extrémizmus, rasizmus, utečenecká kríza, práva žien, práva osôb patriacich do LGBTIQA+ komunity ako i téma vplyvu klimatických zmien.
Ako začať pracovať s obsahom:
Projekt je multimediálna učebná pomôcka pre pedagógov na hodinách občianskej náuky, etickej výchovy ako i dejepisu. V prvom kroku si na tejto úvodnej stránke vyberte dokumentárny FILM.
Po prehratí nájdete pod filmom súvisiace články: KOMENTÁRE A VLOG-y od kolektívu autorov. Pomáhajú uvádzať vybraný dokumentárny film do širších kontextov. Obsahujú otázky pre otvorenie skupinovej diskusie s cieľom aktivovať kritické myslenie žiakov a študentov voči dezinformačnej interpretácii zaznamenaných udalostí.
Sériu protirómskych protestov v lete 2013 odštartoval incident v českom Duchcove. Situáciu ihneď využili pravicoví extrémisti, ktorí zorganizovali každý víkend agresívne a nenávisté protesty s účelom manipulovania verejnej mienky a vyprovokovania ešte väčšieho napätie medzi...
Protest pravicových extrémistov v Duchcove (Česká republika) bol prvým zo série násilných protirómskych protestov roku 2013. Rómovia z Duchcova a okolia sa rozhodli zorganizovať stretnutie vo verejnom priestore na ktorom dali najavo, že sú proti eskalácii rasového napätia...
Marián Kotleba získal od miestneho podnikateľa časť pozemkov pod rómskou osadou v Krásnohorskom podhradí. V online priestore zmobilizoval prívržencov jeho novej politickej strany ĽSNS, ktorí sa stretli na konci septembra 2012 s cieľom podporiť akciu „Veľké upratovanie“. Vstup Mariána...
Viac ako sto prívržencov ultra pravicovej strany Mariána Kotlebu (ĽSNS), Slovenskej pospolitosti a Dělníckej strany (z Čiech) pochodovala k soche Svätopluka na Bratislavskom hrade.Polícia pochod pravicových extrémistov pod názvom “Národnú púť k soche kráľa Svätopluka” zastavila pred vchodom na...
V Bratislave sa dňa 20.6.2015 konal protest proti migrantom a islamizácii Európy, na ktorý prišli aj pravicoví radikáli a futbaloví hooligans z Čiech. Na Hodžovom námestí sa tisícky ľudí tohoto protestu stretli s obyvateľmi Bratislavy, ktorí sa rozhodli blokovať tento pochod (iniciatíva Bratislava...
Protest nacionalistických skupín a ultra pravice proti likvidácii Európy a diktátu Bruselu sa konal rok po proteste proti utečencom v Bratislave, počas ktorého došlo k fyzickému útoku na moslimskú rodinu (pred budovou Hlavnej železničnej stanice). Stovky ľudí skandovalo: „Slovensko, Slovákom!“...
V deň výročia vyhlásenie samostatnosti vojnového Slovenského štátu sa uskutočnil pochod organizovaný Slovenskou pospolitosťou pod názvom Pochod za samostatné Slovensko. Pochod ultra nacionalistických skupín sa snažili zablokovať obyvatelia Bratislavy. Prívrženci z radov ultrancionalistov...
Utečenecký tábor v Idomeni na grécko-macedónskej hranici bol najväčší tábor pre ľudí na úteku od konca II. svetovej vojny v Európe. Tisíce ľudí na úteku tu uviazli na gréckych poliach, bez prístupu k základným potrebám. Situáciu zachraňovali medzinárodné organizácie na pomoc utečencom...
Video zachytáva civilné obyvateľstvo vo vojnovom konflikte na Ukrajine, ktorý začal ruskou anexiou Krymu v roku 2014. Po ôsmich rokoch boje pokračujú na celom území Ukrajiny a vyvolali najväčšiu utečeneckú krízu v Európe po 2. svetovej vojne. Upozornenie: obsah filmu je nevhodný pre citlivé povahy...
Dej videoreportáže sa odohráva na srbsko-chorvátskej hranici Bapska Berkasovo. Miesto, ktoré pre mnohých ľúdí znamenalo extrémne vyčerpanie a beznádej. Tisíce ľudí na úteku čakali v zime a blate dlhé hodiny a dni. Bola to jediná možnosť ako prejsť na druhú stranu hranice a pohnúť sa tak bližšie...
Videoreportáž opisuje situáciu v deň D – uzatvorenia maďarsko-srbských hraníc ostnatým drôtom. Hraničný plot v novodobej histórii Shengenského priestoru (voľného pohybu osôb a tovarov) dal postaviť maďarský premiér Viktor Orbán. Vláda Viktora Orbána dala utečencom časové...
Utečenecká kríza v roku 2015 sa dotkla každého štátu v spoločenstve Európskej únie. Z vojnových zón plynuli státisíce ľudí na úteku. Hľadali útočisko pre nový život v bezpečí. Video bez komentára ukazuje situáciu na maďarsko-rakúskych hraniciach v obci Hegyeshalom, kde...
Situácia na poľsko-bieloruských hraniciach sa začala vyhrocovať začiatkom jesene 2021. Prezident Bieloruska Lukašenko využil ťažkú situáciu ľudí v krajinách mimo Európy (vojny, ekologické a klimatické zmeny, zlá ekonomická situácia,…). Vytvoril podmienky a priestor na nelegálny prechod...
Dátum Dúhového pochodu sexuálnych menšín (Queer parade, Dúhový pride) v poľskom Lubline bol naplánovaný na 13.10.2019. Ihneď po uverejnení dátumu jeho konania ohlásila poľská ultrapravicová extrémistická scéna plány na jeho fyzickú blokádu. Súčasťou boli aj aktivity na sociálnych sieťach, ktoré...
V roku 2016 sa uskutočnil ďalší ročník „Dúhového pridu“ v Bratislave. Dúhový pride je verejné podujatie, ktoré sa zameriava na ľudské práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí a ich zrovnoprávnenie v spoločnosti.Proti organizovaniu Dúhového pochodu protestovali prívrženci...
12. októbra 2022 došlo pred LGBTI kaviarňou Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave k teroristickému útoku. Páchateľ úkladne zavraždil dvoch mladých ľudí a postrelil jednu osobu. Účastníci pochodu proti nenávisti k LGBTI komunite si chceli uctiť pamiatku Matúša a Juraja, ktorí sa stali obeťami...
Po úkladnej vražde dvoch ľudí na Zámockej ulici (12. októbra 2022) sa o štyri dni neskôr uskutočnilo zhromaždenie na pamiatku Matúša a Juraja. Pochod pod názvom „Zostávame v uliciach – Antifašistický pochod mestom“ prešiel ulicami od Námestia SNP po parlament. Účastníci vyjadrili solidaritu s kvír...
Na výročie oslobodenia Bratislavy a konca II. svetovej vojny prišli na Slavín členovia a sympatizanti kontroverzného ruského nacionalistického motorkárskeho klubu Noční vlci. Členovia klubu na svojej ceste do Berlína neboli vpustení na poľské územie. Kladenie vencov prebehlo na Slavíne – pamätníku...
Tlak na zmenu sexuálnych a reprodukčých práv poľských žien nastúpil po nástupe pravicovej vlády Jarosława Kaczyńského. Po rokoch proeurópskej vlády nastúpila euroskeptická pronárodne orientovaná vláda s odkazom ku tradíciám a konzervatívnemu spôsobu života spoločnosti. Protesty proti zmenám...
Debata o reprodukčných právach na Slovensku sa v minulosti zaoberala otázkami, ako je prístup k sexuálnej výchove, antikoncepcii a ďalším službám spojeným s reprodukčným zdravím. Protest za základné ľudské práva žien “Nebudeme ticho” sa uskutočnil ako reakcia na ďalší návrh zákona...
Následky globálnych klimatických zmien pociťujú aj vyspelé európske krajiny v miernom klimatickom pásme. Južnú Moravu v blízkosti slovenských hraníc zasiahlo ničivé tornádo, ktoré zanechalo za sebou 6 obetí na životoch, desiatky zranených a nepredstaviteľné škody na majetku obyvateľov v regióne...
Zuzana Kizáková
Zuzana Kizáková (1985) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2004 do roku 2010 pôsobila ako kultúrna novinárka a reportérka v redakciách TASR, Aktuálne.sk, v denníkoch Hospodárske noviny a Pravda. Zameriavala sa na slovenský film, vážnu hudbu, výtvarné umenie, divadlo, investigatívu v oblasti prevádzky kultúry a na profilové rozhovory s umeleckými osobnosťami. Dva roky pôsobila v diplomatickom sektore. Od roku 2008 do roku 2021 pracovala ako PR a marketingová manažérka na voľnej nohe v oblasti kultúry a umenia. Pôsobila ako PR manažérka slovenských filmov, pracovala pre festivaly ako napr. Art Film Fest, Eurokontext.sk, Febiofest, Divadelná Nitra, Jeden svet. Od roku 2022 je editorkou v denníku SME.
Od roku 2015 pôsobila tri roky ako nezávislá dobrovoľníčka pri pomoci utečencom v Srbsku a v Maďarsku.