Utečenecká kríza – slovné spojenie, ktoré v človeku vyvoláva negatívne pocity. Pocity, následkom ktorých vníma negatívne aj samotné osoby, ktoré boli tohto procesu nedobrovoľne súčasťou.
Utečencom sa totiž človek stáva vtedy, keď nedobrovoľne odíde zo svojho domova, pretože vo svojej krajine je ohrozený jeho život a zdravie. To je často v dôsledku politického prenasledovania, porušovania ľudských práv či vojny. V roku 2015 sa utečencami stali takmer 2 milióny ľudí.
V Európe následkom toho vzniklo to, čo poznáme pod pojmom kríza. Kríza to však bola preto, že Európa nebola pripravená na ochranu, kontrolu a prijatie takého veľkého množstva ľudí. Situácia vtedy spustila rozsiahle debaty o bezpečnosti a politike, a ľudská dôstojnosť a ľudskoprávnosť boli zatlačené do úzadia. Mnohí utečenci tak v krajinách Európy ako je Srbsko, Bulharsko, Grécko, Macedónsko či Maďarsko narazili na policajnú brutalitu a neopodstatnenú kriminalizáciu.
Na Slovensku boli v roku 2016 parlamentné voľby, takže utečenecká kríza bola aj terčom politizácie. Situácia spustila nacionalistické a extrémistické nálady nielen na politickej scéne, ale aj v časti slovenskej spoločnosti, z ktorej akoby zmizla aj posledná kvapka empatie. Pravidelne boli pojmy ako “migrant” a “utečenec” spájané so slovami “hrozba” a “nebezpečenstvo”. Matky, ktoré čakali na hraniciach, držiac v rukách svoje deti, sa v priebehu niekoľkých dní v očiach časti Slovákov bezdôvodne stali akýmisi násilníčkami, ktoré chcú zničiť slovenskú kultúru.
Utečenci boli tiež spájaní s terorizmom a ako hlavný spôsob boja proti terorizmu bol podľa niektorých práve boj proti islamu. Keďže v roku 2015 pochádzala výrazná väčšina utečencov z moslimských krajín Blízkeho východu, automaticky boli odsúdení ako jednoliata skupina, aj napriek tomu, že vyše 99 percent moslimov nie sú radikáli a s myšlienkami islamského terorizmu sa nestotožňujú.
V skutočnosti je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi moslimami a džihádistami. Džihádisti sa síce odvolávajú na Korán, ale pri jeho hlásaní ignorujú širší kontext a históriu islamu. Teda to, čo hlásajú džihádisti, je ich vlastná interpretácia náboženstva islam a mnohí z nich nemajú dostatočné vzdelanie na to, aby dokázali náboženské texty správne interpretovať. Príkladom môžu byť dvaja vodcovia Al Káidy, z ktorých jeden mal titul z medicíny a druhý z ekonómie. Dôkazom toho, že väčšina moslimov terorizmus odmieta je aj fakt, že väčšina teroristických útokov sa odohráva na Blízkom východe, kde sú ich obeťami práve moslimovia.
Utečenci sa na Slovensku v roku 2015 stali terčom prejavov nenávisti, rasizmu a xenofóbie. Na každodennom poriadku boli vyhlásenia, ktoré v ľuďoch vzbudzovali strach, pri ich počúvaní mal bežný človek pocit, že sa na Slovensko chystajú prísť státisíce utečencov. V tom roku však na Slovensku požiadalo o azyl len 330 osôb, z ktorých ho napokon získalo len osem.
Podobné naratívy sa o utečencoch od roku 2015 objavujú v celospoločenských diskusiách dodnes. V roku 2021 vypukla ďalšia utečenecká kríza na hraniciach Poľska a Bieloruska, teda na vonkajších hraniciach Európskej únie. Bieloruské úrady kontaktovali obyvateľov Blízkeho východu a tvrdili im, že cez Bielorusko je najjednoduchší spôsob ako sa dostať do Európskej únie. Ponúkli im pomoc pri vybavovaní dokladov a oficiálne im udelili víza. Keď sa situácia vystupňovala, spustila sa diskusia o tom, že bieloruský prezident Alexander Lukašenko využíva utečencov ako nástroj hybridnej vojny a pomstu za uvalené sankcie. Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť túto krízu využila na šírenie už beztak silných negatívnych nálad voči utečencom. Provládna poľská televízia TVP totiž odvysielala reportáž, ktorá mala poukázať na kriminálne aktivity migrantov v Európe. Video použité v reportáži údajne zobrazovalo streľbu vo Švédsku. Neskôr ale vysvitlo, že video použité v reportáži vzniklo pri nakrúcaní populárneho švédskeho seriálu.
Pri politických diskusiách sa však opäť zabudlo na ľudskú dôstojnosť utečencov mrznúcich a zomierajúcich na hraniciach. Human Rights Watch a iné ľudskoprávne organizácie totiž upozornili na to, že nielen Bielorusko, ale aj Poľsko, teda členský štát EÚ, porušuje ľudské práva utečencov na hraniciach.
Dnes je už aj samotné slovo “utečenec” automaticky spájané s niečím negatívnym a nebezpečným. Za nebezpečného by však nemal byť človek označovaný na základe náboženstva alebo farby pleti, ale na základe jeho konania.
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Predstavte si, že by na Slovensku vypukla vojna a museli by ste odísť z domu. Mnohí by vás však začali označovať ako nebezpečenstvo. Opíšte pocity, ktoré vo vás táto predstava vyvoláva. 2. Čo by mala Európa spraviť podľa vás lepšie, aby dokázala podobné krízy humánnejšie zvládať?
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
