Bol 21. november 2017. Ten deň sa začal pre rodinu Muslimy Hussiny z Afganistanu nádejne. Muslima sa rozhodla vydať sa na „cestu“ so šiestimi zo svojich desiatich detí po tom, čo sa „šuškalo“ že hranica zo Srbska do Chorvátska je menej strážená ako v posledných mesiacoch. Keď ich večer chytila chorvátska polícia, rodina bola rada, pretože boli rozhodnutí v krajine hneď požiadať o azyl, o to, na čo má právo každá ľudská bytosť podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv prijatej v roku 1948 OSN...
Profil autora - Zuzana Kizáková
Zuzana Kizáková (1985) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2004 do roku 2010 pôsobila ako kultúrna novinárka a reportérka v redakciách TASR, Aktuálne.sk, v denníkoch Hospodárske noviny a Pravda. Zameriavala sa na slovenský film, vážnu hudbu, výtvarné umenie, divadlo, investigatívu v oblasti prevádzky kultúry a na profilové rozhovory s umeleckými osobnosťami. Dva roky pôsobila v diplomatickom sektore. Od roku 2008 do roku 2021 pracovala ako PR a marketingová manažérka na voľnej nohe v oblasti kultúry a umenia. Pôsobila ako PR manažérka slovenských filmov, pracovala pre festivaly ako napr. Art Film Fest, Eurokontext.sk, Febiofest, Divadelná Nitra, Jeden svet. Od roku 2022 je editorkou v denníku SME.
Od roku 2015 pôsobila tri roky ako nezávislá dobrovoľníčka pri pomoci utečencom v Srbsku a v Maďarsku.
Štatistiky ukazujú fakty. A fakty znejú tak, že po uzavretí tzv. Balkánskej trasy na jar 2016 sa EÚ podarilo zabrzdiť príliv utečencov a migrantov. Problém vyriešený. Vyriešený úspešne. Môžu si gratulovať krajiny EÚ! Lenže riešenie utečeneckej krízy predsa nemôže spočívať v tom, že zo dňa na deň zavriete hranice. Čo sa skrýva za štatistikami a číslami, sú ľudské osudy. Realita je dnes taká, že pre zavreté hranice sú desiatky tisícov utečencov a migrantov uviaznutých na svojej “púti”...
Toto som si do denníka napísala 6. januára 2017 Moja najlepšia kamarátka sa práve vrátila z vianočnej besiedky svojho 3-ročného syna. Písala mi, ako to celé od dojatia preplakala. O dva mesiace porodí dcérku. Býva v Bratislave. „Bojím sa, že moje dieťa v noci zmrzne,“ hovorila mi ešte pred mesiacom mladá Sýrčanka, ktorá bývala v stane s dvoma maličkými deťmi na srbsko-maďarských hraniciach a čakala na legálny vstup do Maďarska, aby mohla požiadať o azyl...
Je po polnoci. Polovica novembra 2015. Teplota je len niečo málo nad nulou. Sme na území nikoho, v strede poľa hneď za macedónskymi hranicami, pár kilometrov od „albánskeho“ mesta Preševo, na severe Srbska. Obkolesujú nás tmavé hory. Svieti nám len jedno svetlo z generátora. Prichádzajú v stovkách, rodiny, tehotné, deti, muži, ešte nedospelí chlapci. Celú dlhú noc. Je im zima, ale ženú sa. Vždy sa ženú. Podávame im čaj, deťom robíme teplé mliečka zo sunarov. Snažím sa v tom chaose...