Poznámka: Autor(ka) nasledujúceho textu pre Vás pripravil(a) videokomentár (Vlog), ktorý si môžete ihneď prehrať.
Obec Varín je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má ulicu pomenovanú po vojnovom zločincovi Dr. Jozefovi Tisovi. Na úplnom začiatku mojej iniciatívy “Premenovať ulicu Dr. Jozefa Tisu” boli hodiny študovania rôznych materiálov o Tisovi a o vojnovom Slovenskom štáte. Po preštudovaní dokumentov som písomne požiadala o odborné stanoviská štátne inštitúcie Historický ústav Slovenskej akadémie vied a Ústav pamäti národa. Tieto inštitúcie mi vypracovali odborné stanoviská o Tisovi a prvom Slovenskom štáte na základe faktov, ktoré vedia predložiť. Keď som si ich preštudovala, dali mi jednoznačnú odpoveď: Tiso si ulicu nezaslúži.
Jozef Tiso ako najvyšší predstaviteľ štátu nesie politickú zodpovednosť za všetky perzekúcie a zásahy proti demokratickým princípom na Slovensku, či už voči židovskej menšine, alebo politickým odporcom, keďže vo svojej osobe sústreďoval viacero vysokých politických funkcií a teda aj politickú moc. Dr. Jozef Tiso svoje antidemokratické predstavy realizoval od jesene 1938 a hlavne po vytvorení vojnového Slovenského štátu v marci 1939. Postupne vykonával funkciu predsedu autonómnych vlád (zároveň bol aj ministrom vnútra), od 14.3.1939 bol premiérom vlády Slovenského štátu a v októbri 1939 bol zvolený za prezidenta Slovenského štátu. Jozef Tiso ako prezident vojnového Slovenského štátu, predseda samovládnucej štátostrany HSĽS, najvyšší veliteľ Hlinkovej gardy, najvyšší veliteľ slovenskej armády niesol plnú zodpovednosť za politický vývoj v krajine v rokoch 1939 – 1945. Budoval autoritatívno-totalitný režim s viacerými fašistickými prvkami. Na čele štátu stála štátostrana – strana namiesto národa rozmýšľa, strana sa nikdy nepomýli. V Ilavskej väznici bol zriadený koncentračný tábor, kde boli väznení oponenti režimu bez súdneho rozsudku a na neurčitý čas.
Vo funkcii predsedu vlády Slovenského štátu Tiso podpísal všetky protižidovské vládne nariadenia, ktoré boli vydané v období od 14.3.1939 do 26.10.1939, teda od vyhlásenia vzniku Slovenského štátu až po jeho nástup do funkcie prezidenta štátu. Vo funkcii prezidenta podpísal ústavný zákon č.210/1940 Sl. z.z 3.10.1940, ktorým Snem Slovenskej republiky na dobu jedného roka splnomocnil slovenskú vládu, aby prijala opatrenia na “vyradenie Židov zo sociálneho a hospodárskeho života a na prevedenie ich majetku do rúk nežidov” a ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z.z 15.5.1942, ktorým Snem Slovenskej republiky pozbavil slovenských Židov štátneho občianstva a legalizoval ich deportácie do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov!
Jozef Tiso proti deportáciám v roku 1942 nezasiahol, hoci mal k dispozícii informácie o tom, čo sa deje so židovským obyvateľstvom na území okupovaného Sovietskeho zväzu z prvej ruky. Pri súdnom procese (6.1.1947) s Jozefom Tisom arcibiskup Kmeťko pripomenul jeden z rozhovorov z roku 1942: „Povedal som mu: „ Ako to môže vláda dovoliť, keď sa všeobecne hovorí, že Židov vyvážajú na smrť?“. Tiso mi na moju otázku odpovedal: „Mne stačí to, že mám uistenie z nemeckej strany, že sa s nimi dobre zaobchádza a že sú tam aplikovaní ako robotníci“. Krútil som hlavou nad tým, že verí nemeckým správam…
Na ochranu prenasledovaných sa nepostavil ani po okupácii krajiny Nemeckom na jeseň 1944, pritom už dobre vedel, že ich čaká smrť. Prezident Jozef Tiso po vojenskom potlačení povstania vyznamenával v Banskej Bystrici príslušníkov nemeckých ozbrojených síl, ktorí za sebou zanechávali na Slovensku vypálené obce, masové hroby so stovkami obetí.
Tiso pred súdom nikdy neprejavil ľútosť nad obeťami režimu. V roku 1947 bol Tiso odsúdený Národným súdom v Bratislave na trest smrti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a vlastizradu.
Obec Varín je obec, kde sa narodili moji rodičia, žili tu moji starí rodičia. Rodičia mojej maminy žili na tejto ulici vyše 60 rokov. V minulosti sa táto časť volala Kamence, neskôr sa premenovala po našom rodákovi kpt. Ladislavovi Pflieglovi (hrdina SNP). V roku 1993 sa zastupiteľstvo rozhodlo premenovať Pflieglovu ulicu na ulicu Dr. Jozefa Tisu.
Tisovou ulicou som sa začala zaoberať v období, keď sa Marián Kotleba stal županom v Banskobystrickom kraji. Študovala som si o Kotlebovi, jeho ceste cez Slovenskú pospolitosť, Banskobystrický kraj až do parlamentu. Keď sa ĽSNS dostalo do parlamentu, vtedy som si naplno uvedomila, že šírením nenávistných prejavov, obdivom vojnového Slovenského štátu, obdivom k Jozefovi Tisovi, ktorý bol politicky zodpovedný za situáciu na našom území…že v našej spoločnosti nie je niečo v poriadku, ak niektorí naši občania dokážu dať hlas vo voľbách takémuto človeku.
Niektorí občania Varína mi vyčítali, prečo sa starám do Varína, veď nie som varínčanka. S týmto tvrdením nesúhlasím a naopak myslím si, že s Varínom som spojená od môjho narodenia. Prvý rok svojho života sme bývali u starých rodičov na tejto ulici. Svoje detstvo a dospievanie som prežila v Žiline. Starých rodičov sme navštevovali veľmi často a veľmi rada spomínam aj na prázdniny strávené u mojich starkých. Hovorí sa, že osud Vás vždy privedie tam, kde máte nejaké poslanie. Môjho manžela som si našla vo Varíne a predstavte si, že býval na tej istej ulici ako moji starí rodičia. Nakoniec sme si postavili náš domček na terajšej Tisovej ulici. Proste to bol osud, bývať na tejto ulici.
Myslím, že to bol rok 2015, keď som sa 3 susedov opýtala, či im nevadí na akej ulici bývajú. Vtedy bol jediným argumentom náklady spojené s výmenou dokladov. Keď som sa v decembri 2018 stala obecná poslankyňa – od prvého dňa som sa začala zaujímať o všetko (fungovanie obce) – snažila som sa vykonávať svoj mandát zodpovedne. Na rozdiel od mojich kolegov som sa nezľakla pýtať na rôzne veci, ktoré so sebou prinášali aj ťažkosti a nepochopenie (občas som svojimi otázkami pichla do „osieho hniezda“). Celý svoj život sa snažím hľadať pravdu a bojovať za spravodlivosť. Skrátka keď vidím nejakú nespravodlivosť, musím sa ozvať. V roku 2019 som žiadala zaradiť do zastupiteľstva návrh „Zmena názvu Tisovej ulice“.
Požiadala som štátne inštitúcie o odborné stanoviská: Historický ústav Slovenskej akadémie vied a Ústav pamäti národa. Koncom roka 2019 som sa rozhodla formou petície získať podpisy občanov Varína za premenovanie ulice Dr. Jozefa Tisu. V lete 2020 som získala odborné stanoviská, ktoré mi potvrdili, že Jozef Tiso ako prezident, ako veliteľ ozbrojených síl, ako predseda HSĽS a Hlinkovej gardy nesie plnú politickú zodpovednosť za dianie počas vojnového Slovenského štátu – Jozef Tiso si nezaslúži, aby bola po ňom pomenovaná ulica.
Nakoľko som chcela dať priestor aj občanom Varína vyjadriť sa k premenovaniu ulice Dr. Jozefa Tisu musela som počkať až na zastupiteľstvo, ktoré sa malo konať prezenčne (dovtedy sa zastupiteľstvá konali skrz pandémiu formou videokonferencie). Moji kolegovia – poslanci a poslankyne dostali v máji 2021 všetky potrebné dokumenty, ktoré ich oboznámili s postupom premenovania ulice od roku 1992 až po vypracované odborné stanoviská historikmi. Úprimne som verila, že pochopia, že Tisova ulica je problém, ktorý treba vyriešiť premenovaním ulice. Bohužiaľ sa rozhodli riadiť heslom: „kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody, prečo sa to nedá“. Počas mimoriadneho zastupiteľstva som si vypočula z úst mojich susedov bývajúcich na Tisovej ulici a bývalých poslankýň, ktoré v minulosti zahlasovali za Tisovu ulicu „doporučenia“, keď sa mi nepáči názov ulice mám sa odsťahovať…otočiť si dvere do inej ulice. Média sa začali o dianie v obci zaujímať a tak premenovanie rezonuje vo verejnosti aj pol roka po mimoriadnom zastupiteľstve, kde sa prerokovával návrh na premenovanie Tisovej ulice.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vyzvali na premenovanie ulice. Úrad špeciálnej prokuratúry sa vyjadril, že ponechávať ulicu Dr. Jozefa Tisu je prejavom cynizmu, pripomenul aj fakt, že historické fakty by sa nemali ignorovať a každý z nás by mal prejaviť empatiu. Prokuratúra ohľadom mailu, ktorý nahnevaný občan adresoval mojim kolegom konštatovala, že nekonanie, ignorácia historických faktov vedie k hnevu a nenávisti. Prostredníctvom Verejnej výzvy na premenovanie Tisovej ulice som oslovila mnoho osobnosti Slovenskej republiky – odborníkov, ktorí vedia odborne vysvetliť na základe faktov, prečo Tisova ulica nepatrí do demokratickej spoločnosti. Pod petíciu, ktorú som spustila cez portál MojaPeticia.sk „Výzva na premenovanie Tisovej ulice“ sa podpísalo vyše 2 800 ľudí.
Veľmi ma mrzí, že moji kolegovia a aj vedenie obce sa chová alibisticky – hľadajú spôsoby, prečo nepremenovať Tisovu ulicu. Kto má osobne pozná vie, že som večný optimista. Verím, že ulica Dr. Jozefa Tisu sa premenuje a Varín sa s týmto smutným prvenstvom vysporiada tak, že zastupiteľstvo v spolupráci s občanmi Varína nájdu nový názov ulice, ktorý nám nebude robiť hanbu pred celým Slovenskom.
Vo svojom občianskom preukaze mám ulicu pomenovanú po odsúdenom človeku. Tiso bol odsúdený za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a vlastizradu. Je to neetické, nemorálne. Prajem si mať v OP normálnu ulicu. Mať svoj názor, hľadať pravdu a bojovať za spravodlivosť by malo byť pre každého človeka samozrejmosťou. Jediné, prečo som sa rozhodla venovať zmene našej ulice je to, lebo je to SPRÁVNE. Nikde na svete nemajú ulicu po predstaviteľovi štátu, ktorý sa spolupodieľal na zverstvách počas druhej svetovej vojny.
Boj za pravdu a spravodlivosť je ťažký boj…ale je to dobrý boj. Ten pocit bojovať za pravdu a spravodlivosť s vedomím, že za Vami stojí aj odborná verejnosť je na nezaplatenie. Mojim kolegom vyjadrili podporu podporovatelia a voliči pravicových extrémistov …na moju stranu sa postavili odborníci, ktorí sa celý svoj profesionálny život venujú historickým faktom. Keby ma chválili predstavitelia extrémistických strán…bol by to pre mňa signál, že nestojím na správnej strane. Ozvať sa, aj keď proti Vám stojí hlučnejšia menšina je správne. Každý človek sa vo svojom živote stretne so skúškami života, ktoré odhalia jeho skutočný charakter. Každý má dve možnosti – skloniť hlavu, zostať ticho a mať pokoj…alebo sa ozvať a nahlas povedať, že niečo nie je v poriadku aj napriek ťažkostiam, ktoré ho môžu postretnúť. Ja som si vybrala tú druhú možnosť…
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Myslíte si, že ulica pomenovaná po vojnovom zločincovi Jozefovi Tisovi patrí do demokratickej spoločnosti? 2. Viete si predstaviť, mať vo svojom občianskom preukaze názov ulice po odsúdenom človeku za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a vlastizradu?
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
